Druhá časť: Život Rebeky

Po slovách, ktoré som počula od Rebeky a po príbehu, ktorý mi prezradila, som naozaj nemala slov. Zrazu malo ticho význam. Moje srdce bilo veľmi rýchlo a moje slzy radosti sa zmenili na slzy smútku. "Nemyslela som si, že sa to niekedy stane. Tvoji rodičia boli naozaj úžasní a ja, i moja rodina sme ich mali veľmi radi.
Boli ste našim príkladom v tom, ako má vyzerať skutočná rodina" povedala som jej. "Ďakujem, veľmi si vážim, že si tu pri mne. Ak mám povedať pravdu, ja už mám len teba," povedala Rebeka. Začala som premýšľať a uvedomila som si, že naozaj som jediná, koho má. "Neboj sa. Ostanem s tebou a budem tvojou oporou.
Spoločne pôjdeme za tým, čo si sľúbila ockovi. Spoločne to všetko zvládneme a uvidíš, že bude všetko v poriadku. Postupne budeš šťastná!"

Zrazu sa ma Rebeka opýtala: "A máš aj ty nejaký sen, ktorý chceš dokázať?" Povedala som, že mojím snom je len to, aby bola šťastná a pomôcť jej na ceste za cieľom, ktorý dosiahne. Znovu sme sa objali, usmiala sa a šli sme hľadať motivácie na to, ako by sme spolu mohli splniť jej sny. Ešte som jej ale povedala, že to nebude ľahké.
Je totiž ťažké zrazu zmeniť svoj život. Vravela som jej to zo skúseností. Z procesu práce na svojich snoch môže niesť tiež veľa bolesti, veľa sklamaní a veľa neúspechu.
"Vieš, sú chvíle, kedy budeš o sebe možno pochybovať a povieš si: "Bože, prečo sa to deje práve mne." Ale skutočnosťou je, že to je všetko spoločné s tebou. Zložité časy môžu hocikedy prísť naspäť, ale neprišli k pobytu. Prišli zmiznúť.
 A v tých chvíľach si nesmieš prestať veriť! Je dôležité, aby si si uvedomila, že ty si ty, ty si tá pravá! V dnešnej dobe väčšina ľudí prestáva rásť, prestáva pracovať na sebe, prestáva ísť hore...A tak veľa ľudí sa chce sťažovať, ale nechcú niečo urobiť so svojou situáciou. Takže nebudem ti hovoriť, že je ľahké ísť si za svojim snom, ale ty sa nesmieš jednoducho vzdať. "Máš pravdu. Spolu to zvládneme.
Verím, že to dokážem!" odhodlane povedala Rebeka.

Povzbudzovala som Rebeku, no pritom som vedela, že o tri dni musím odísť na rok do Ameriky. Oznámila som jej, že musím odísť. Trošku bola sklamaná, ale povedala, že aj tak si pôjde za svojim snom. Hlavne preto, že to sľúbila svojmu ockovi. A tak som si zbalila veci do kufra a odišla som. Prešiel mesiac, dva, štyri, osem, desať. Prešiel rok a vrátila som sa naspäť ku Rebeke.
Teraz sa ona rozbehla ku mne, objala ma silno. Ale rozdiel bol, že jej oči žiarili a konečne som videla úsmev na jej tvári. Spýtala som sa jej: "Ako sa máš teraz? Ako sa ti darilo? Čo si dosiahla?" Rebeka sa už nevedela dočkať a začala mi rozprávať s úsmevom na tvári: "Keďže ma ocko naučil hrať na klavír a gitaru, dokonca som vedela aj spievať, medzi môj sen som zaradila napísanie piesní, spísanie ich ako noty a vydanie vlastného CD.
Neuveríš, ale práve sa rozprávaš s populárnou speváčkou Rebekou, ktorá vydala za rok tri vlastné albumy. Čo sa týka hry na klavír, vyhlásili ma
za slobodnú umelkyňu v strednej Európe. Na škole som populárna, mám veľa kamarátov a zmenila som život niektorým z tých nepriateľov i mojich blízkych. Reprezentujem školu v hudobných, literárnych, ale ja športových súťažiach. Dokázala som toho naozaj veľa. A naučila som druhých to, čo ma naučil ocko. Naučila som ich milovať, aj keď druhí nenávidia. Pomáhať, i keď druhí nepomáhajú. Odpúšťať napriek všetkému."

Po týchto krásnych skutočných novinkách som poďakovala Rebeke, že som mala tú možnosť ju spoznať, pretože aj mne zmenila život a zmenila moje zmýšľanie.
Je to úžasná osoba. V živote je pre mňa príkladom. Motiváciou pre mňa je to, že aj napriek okolnostiam, v akých sa nachádzala, nikdy sa nevzdala.
A tak sme pokračovali spoločne na cestách po svete ako úspešné dievčatá.
S úsmevom na tvári sme si ďalej plnili svoje sny a žili šťastne. 

Týmto príbehom Rebeky Vám milí čitatelia, chcem povedať len jedno:

"Žijeme len raz ako sa vraví, a tak si prosím vážme viac svoj život, buďme viac vďačný za to, čo máme, 

buďme k sebe dobrí, nevzdávajme sa len pre to, že to je ťažké, povzbudzujme sa navzájom, tešme sa i z úspechu druhých, buďme si oporou a nesme bremená jeden druhého, nestrácajme vieru a nádej a hlavne každý deň sa radujme.
Vždy si nájdime dôvod na úsmev. Veru, nikdy nevieme, kedy tým úsmevom pomôžeme niekomu inému a kedy sa smeje naposledy. Ďakujem!"